Zastávka

Pravidelná premávka podľa cestovných poriadkov sa začala 5. februára 1914. Miestna doprava na trase Prešporok – Kopčany začala až 15. novembra 1914, keďže dodávka električkových vozňov mala meškanie. Miestne vlaky zastavovali na všetkých zastávkach na našom území, na rozdiel od diaľkových vlakov, ktoré zastavovali iba vo vybraných staniciach.

Na trati platil letný a zimný grafikon. Prevádzka však bola viackrát prerušená. Koniec 1. svetovej svetovej vojny, rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik nástupníckych štátov a nové štátoprávne usporiadanie výrazne ovplyvnili prevádzku Viedenskej električky. Od 1. januára 1919 bola zastavená premávka všetkých vlakov cez niekdajší Most cisára Františka Jozefa I. (dnes Starý most). Od 18. januára 1919 sa obyvatelia mesta mohli k zastávke Petržalka – výhybňa (na ktorej sa práve nachádzaš) na pravom brehu Dunaja dopraviť omnibusom, ktorý odchádzal spred hotela Savoy.

Od 14. augusta 1919 bola Petržalka ako bratislavské predmostie pričlenená k Československu. Miestna električková doprava v úseku Bratislava – Kopčany bola obnovená 2. októbra 1919. Cestujúci smerujúci do Viedne však museli z Kopčian pokračovať približne 2 km pešo do stanice Berg alebo vystúpiť na zastávke Viedenská hradská a odtiaľ pokračovať pešo po ceste do Bergu. Na prelome rokov 1919 a 1920 už mohli využiť priame spojenie omnibusom na trase Hotel Savoy – Berg, ktoré nadväzovalo na odchádzajúce vlaky do Viedne.

Od 23. decembra 1919 do 5. januára 1920 bola úplne zastavená miestna aj mestská električková doprava z dôvodu nedostatku uhlia a motorovej nafty potrebných na prevádzku dieselových agregátov v elektrárni vyrábajúcej elektrickú energiu.

Diaľková doprava na trase Viedeň – Kopčany bola obnovená 21. mája 1920. Do Bratislavy sa následne pokračovalo prestupom do električkových súprav, ktorých kapacita už postačovala na prepravu výrazne nižšieho počtu cestujúcich z Rakúska v porovnaní s rokmi 1914 až 1918.

V roku 1922 komplikovalo prevádzku diaľkovej dopravy preclievanie batožiny a tovaru na československo-rakúskej hranici. Preto boli zavedené osobitné vlaky pre cestujúcich s tovarom alebo batožinou podliehajúcimi colnému konaniu a samostatné vlaky pre cestujúcich, ktorým postačovala len kontrola cestovných lístkov a batožiny.

Po takmer piatich rokoch bolo 20. decembra 1923 opäť zavedené priame spojenie diaľkových vlakov na trase Viedeň – Bratislava. Výmena lokomotív sa zároveň presunula z Kopčian priamo na štátnu hranicu v Bergu.

Príležitostne boli vypravované aj špeciálne „kino-vlaky“ a „divadelné vlaky“, ktoré privážali obyvateľov Viedne na filmové a divadelné predstavenia do Bratislavy a po ich skončení ich neskoro v noci odvážali späť do Viedne.

Od 29. júla do 30. decembra 1935 prebehla s cieľom zjednodušiť údržbu a znížiť jej náklady prestavba miestnej trate na rozchod 1  000 mm. Tým sa po 21 rokoch – s výnimkou takmer päťročného obdobia prerušenia – definitívne skončila éra priameho spojenia Viedenskej električky z centra Viedne do centra Bratislavy. Zároveň zanikla aj možnosť prevádzky nákladných vlakov na tejto trati.